Studňa. Pri absencií vodovodu to bola v minulosti nevyhnutná zásobáreň vody nielen pre ľudí, ale aj pre domáce zvieratá, chovný dobytok či ošípané. Studne boli už od nepamäti v centre pozornosti a obecné úrady ich udržiavali sa v bezchybnom stave. Pomáhali pri zabezpečovaní životne dôležitej vody pre ľudí, nehovoriac o ich dôležitosti v prípade požiarov, ktoré v minulosti navštevovali dediny vari každý rok. Taká bola minulosť studní, týchto nepostrádateľných pomocníkov človeka. Ak si myslíte, že v dnešnej pre-technizovanej dobe stratili na význame, mýlite sa. Opak je pravdou a kopanie studní práve v súčasnosti naberá na intenzite.

Päťdesiatsedem ročný Dušan Janovčík z Dolných Ozoroviec je vari najznámejších kopáčom studní a mnohí jeho známi ho volajú aj otcom tristo studní. Presne tristo studní vykopal tento skromný človek a vyučený kováč, ktorý sa do nášho okresu presťahoval pred rokmi od Bytče. Ako sám hovorí, život sa s ním nemaznal, veď po rozvode sám vychovával tri deti - dve dcérky a syna Dušana.„Prvú studňu som vykopal v roku 1977 po presťahovaní do Bánoviec v záhradách v Dolných Ozorovciach. Začínal som s jedným krompáčom, lopatou, vedrom a rýľom a teraz sa musí syn Dušan, ktorý je už tiež zručným kopáčom studní, aj dva krát otočiť s autom a prívesom, aby na miesto doviezol všetku potrebnú techniku," začína rozprávanie pán Janovčík. Kopať studne nezačal z nudy, ale prinútila ho k tomu potreba zabezpečiť svoju rodinu. Za tých takmer tridsať rokov prešiel mnoho oblastí nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. „Asi najdalej sme kopali studne pri Liberci a v našom okrese vari v každej dedine. Najhlbšiu studňu sme kopali v záhradkárskej osade v Trenčianskych Tepliciach, kde sme ani za ten svet nemohli naraziť na vodu. Ale podarilo sa, avšak až v hĺbke 43 metrov. Mnohí kopáči to dokonca považovali za šialenstvo", loví vo svojich spomienkach pán Janovčík.

Dozvedeli sme sa tiež, že takú desať metrovú studňu vykopajú za asi päť dní, teda priemerne dva metre za deň aj s položením rúr.,, Najviac nám dala zabrať jedna studňa v Látkovciach, kde sme vari týždeň kopali jeden meter a nemohli preraziť jednu vrstvu. Ako nám neskôr potvrdili aj geológovia z Trenčína, nachádzala sa tam totiž vrstva rôznych zliatin, ktoré neuveriteľne odolávali aj zbíjačkám. My vodu nevyhľadávame a kopať ideme až po hľadačoch vody. Teda kopeme na mieste, ktoré určí iný odborník. A kopeme aj zime, napríklad aj pri mínus 18 stupňoch. Dole je to pohoda, horšie to majú chlapci na povrchu, kde pekne premrznú. Teraz sme už taká malá trojčlenná rodinná firmička, veď pri kopaní mi pomáha nielen syn Dušan, ale aj zať Michal ", vraví pán Janovčík. Sám potvrdzuje, že o kopanie studní je v súčasnosti veľký záujem, pričom k ich stálym zákazníkom môžu prirátať najmä pána Dobrôtku, ktorému už vykopali šesť studní a majú od neho požiadavku aj na siedmu studňu.„Samozrejme, že chceme vyhovieť každému, ale nedá sa to vždy zladiť tak, ako by sme aj my chceli. Veď všetci traja pracujeme v inom povolaní a je veľmi ťažko zosúladiť voľno zo zamestnania pre všetkých troch naraz. Tu v Rybanoch som vykopal tú historickú 300 studňu. A kde bude najbližšia? U nás doma. Musíme si vykopať studňu sami sebe", ukončil rozhovor pán Janovčík, ktorý je nielen regionálnym rekordérom v kopaní studní, ale je aj nálezcom zuba z mamuta, ktorý našiel v lese nad priehradou.

Uverejnené v BIN EXTRA čislo 5/2006, Ročník 1